reklama

Blízko pri oblakoch

Blížili sa „okrúhle“ narodeniny mojej dcéry, tak sme jej chceli darovať niečo výnimočnejšie, na čo by tak rýchlo nezabudla. Mali sme na mysli nejaký výlet, alebo lepšie hodinky alebo hocičo iné, čo by jej tento deň pripomínalo. Keď sme jej oznámili, že si teda pre tentoraz môže zaželať nejaký hodnotnejší darček, netušili sme, že si ho ešte dlho budeme pamätať hlavne my.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Dcéra sa ani nezamyslela a hneď z nej vyletelo, že už dlho niečo plánuje a že by bolo fajn, keby to teda mohlo byť stanovené ako tento darček, obzvlášť, keď to nie je úplne lacný špás. Bola som zvedavá, čo to môže byť, čo len mohlo spôsobiť ten šibalský výraz v jej očiach. Čakala som všeličo, ale toto nie: tým vysnívaným darčekom bol, pomoc, Zoskok s padákom!… Keď to vyslovila, zalial ma studený pot a aj keď som nevedela presne, čo to obnáša, začal mi pred očami prebiehať zrýchlený film o všetkých možných variantách nebezpečenstiev, ktoré by pri tom mohli hroziť. Zbadala moje zdesenie, ale nijako mi to neuľahčila, dokonca dodala dátum, na ktorý to už mala dohodnuté. Bolo mi jasné, že je to už daná vec a že nemám šancu ju odhovoriť, tak som letela k počítaču a začala zisťovať, čo to vlastne obnáša. Aj keď som si prečítala všetky články o tandemových zoskokoch, ktoré som našla, nebola som o nič kľudnejšia a so strachom som očakávala deň D.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Deň D aj prišiel, bol našťastie krásny, všetko nasvedčovalo tomu, že nebo bude priaznivé pre všetkých skokanov toho dňa. Keďže sme práve na ten deň boli pozvaní k rodine na severnom Slovensku na poobednú oslavu narodenín, tak sme sa celého dobrodružstva zúčastnili, aj keď len ako diváci, všetci. Tak som si hovorila, že je zjavné, že to zrejme mám absolvovať, aby som odkryla to démonické tajomno týchto nebezpečných, s deťmi spojených, vecí , a tým sa s tým vyrovnala. Pamätám si, ako som vždy pri filmoch s horolezeckou tématikou rozmýšľala, že ako by som prežila, keby mi raz dieťa povedalo, že po niečom takomto túži a bude to v živote robiť. Vtedy som si pomyslela, že by som to prežívala veeeľmi ťažko a možno práve preto mi teraz život prihral tieto skutočnosti, aby som si raz a navždy uvedomila, že deti môžu od istého veku nakladať so svojim životom tak, ako uznajú za vhodné a že je na mne, či to pochopím a zmierim sa s tým, alebo ich budem zaťažovať svojim strachom. Dobre si pamätám aj chvíle, keď sa dlhšie odniekiaľ nevracali, ako som stála v noci pri okne a vyzerala ich. Môj muž si spokojne spinkal a keď som sa ho ráno pýtala, že prečo sa “nebál so mnou” (dobrá hlúposť aj na druhé počutie), povedal, že má vo mne istotu, že sa dostatočne bojím aj za dvoch. A bolo. Toto je zrejme správny prístup k životu – naučiť, čo môžeš naučiť, ale potom už nechať vyletieť a nestrachovať sa. Byť schopný prizerať sa, ako si deti skúšajú, čo potrebujú, vydržať ten pohľad a nechať ich naučiť sa ich vlastné lekcie samé.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prišli sme na letisko v Prievidzi. Obzerala som si tie “malé” lietadielka a snažila som sa radšej nemyslieť. Vítali nás sympatickí inštruktori a na moju otázku, že či majú certifikát (prečítala som si, že sa na to treba pýtať, aby to neboli len nejakí podvodníci s ukradnutým lietadlom bez skúseností a papiera), sa na seba s úsmevom pozreli a povedali, že či mi stačí, že majú za sebou 2000 zoskokov na Novom Zélande. Nevedela som, či mi to stačí, ale musela som dôverovať. Tak som im povedala, že im dôverujem a to bol môj posledný vstup do procesu.

Potom som už len sledovala nadšenú dcéru, ako sa oblieka do toho špeciálneho oblečenia, ako jej naťahujú popruhy, ako počúva odbornú inštruktáž, že čo bude ako nasledovať a čo má kedy robiť. Jej rozjasnená tvár hovorila za všetko – bola šťastná, plnil sa jej sen, tak čo viac k tomu dodať…..Potom sme už len sledovali malé lietadielko, ako stúpa do výšky 4000 metrov, ako sa nám stratilo niekde v oblakoch….a…..potom som si už len mohla predstavovať ten pocit, ktorý človek cíti, keď sa vznáša nad zemou, odpútaný od všetkého pozemského, keď vníma všetku tú krásu z celkom inej perspektívy a je pritom šťastný a slobodný….

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Alena Miniariková

Alena Miniariková

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rada cestujem a spoznávam nové krajiny, ľudí, ich život a mentalitu. S väčšou pokorou potom prijímam tie okolnosti života, ktoré boli dané mne. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu