reklama

Syndróm vyhorenia.

S Erikou sa poznáme už dlhšie. Zoznámili sme sa pracovne, ale máme k sebe od prvej chvíle blízko, tak že sa z nás po čase stali kamarátky, rozprávali sme sa aj o súkromných veciach a vždy sme si rozumeli.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Erika bola vždy stelesnením energie, dobrej nálady a prekypujúceho zdravia, typ „krv a mlieko“, presne na hranici peknej bacuľatosti. Bystrá, vnímavá, zodpovedná. Rozdávala dobrú náladu a pritom pokoj na počkanie, vždy som sa cítila nabitá energiou, keď sme sa lúčili. Potom nás pracovné záležitosti na nejaký čas oddelili a nedávno sme sa opäť náhodou stretli. Priznám sa, že som si nebola istá, či je to Erika. Pristúpila ku mne vychudnutá osôbka, bez tej známej iskry v očiach, smutná, neduživá. Keď ma ubezpečila, že je to ona, úplne naraz sme skonštatovali, že to chce šálku čaju a nejaké tichšie miesto. Keď je to potrebné, tak sa aj čas v našom nabitom programe nájde, hoci s blízkymi kamoškami si hľadáme termín aj mesiac.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zapadli sme do malej kaviarničky a Erika spustila....od istého času sa začala cítiť unavená, po čase sa to zhoršilo tak, že keď ráno vstávala, mala pocit, že by mala ísť znovu spať, taká bola vyčerpaná. Keď som jej povedala, že si musí nájsť čas na oddych, odpovedala, že nemôže, že sa na ňu každý spolieha – manžel, syn, rodičia, kolegovia, kamarátky, že ich vraj nemôže sklamať. Stále vytrvalo a zodpovedne zaberala a nemohla sa z toho kolotoča dostať.

Aké známe mi to rozprávanie pripadalo. Len nedávno (10 rokov dozadu) som cítila presne to isté –absolútne vyčerpanie, pocit nenahraditeľnosti, žiadna reálna možnosť vypnúť a všetko, aj absolútna maličkosť, sa mi zdali nadmieru zaťažujúce a namáhavé. Keďže viem, že v tom mojom príbehu prišiel deň, kedy som už na rovné nohy nevstala, uvedomila som si, že sa mi musí podariť Erike vysvetliť, že….zastaviť sa dá vždy, to len my si myslíme, že by všetci okolo nás umreli hladom a svet by sa zastavil …..synček by sa jeden deň hral sám, prípadne by nešiel von .….kamošky pochopia, keď ich človek „odloží“ na mesiac, veď preto sú kamošky..... a v práci sa dá dať aj výpoveď, alebo si zobrať neplatené voľno (ja som vtedy dala výpoveď, lebo som naozaj nevládala).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tom mojom ťažkom období som pochopila, že aj keď to znie akokoľvek protirečivo ku všetkému, čo nás kedy učili, v prvom rade treba mať rád sám seba, treba myslieť na seba a neradiť samého seba v našom fiktívnom rebríčku na posledné miesto, keď ide o uspokojenie potrieb. Keď nebudeme my počúvať svoje potreby, tak ich určite nebude počúvať ani nikto iný. Tak, ako sa chováme my k sebe, tak sa k nám budú chovať aj ostatní. Keď nebudeme myslieť na svoje zdravie a položíme sa, nielen že sa z toho budeme musieť dostávať dlhšiu dobu a zbytočne nás do vyčerpá, ale navyše z nás nebudú mať osoh ani ostatní. Preto musíme myslieť na seba, na svoje zdravie, na svoje šťastie a z toho vnútorne nadobudnutého “materiálu” potom budeme môcť rozdávať a pomáhať, a to oveľa viac, ako keď nám baterky dochádzajú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Erika to pochopila. Plakala a ďakovala a ja som plakala a držala palce. Určite pôjde dobrou cestou, viem to a teším sa na to, keď ju znovu stretnem, usmiatu a šťastnú.

Alena Miniariková

Alena Miniariková

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rada cestujem a spoznávam nové krajiny, ľudí, ich život a mentalitu. S väčšou pokorou potom prijímam tie okolnosti života, ktoré boli dané mne. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu