reklama

3D hádky už nefungujú.

Asi nie som jediná, kto si všimol, že hádky a spory, tak, ako sa riešili doteraz, už riešenie nenachádzajú. Dvaja ľudia - každý tvrdí svoje, každý má svoje dôvody, všetky znejú rozumne a dajú sa pochopiť. Obaja majú svoju pravdu, ale ku konsenzu nedochádza, absolútna pravda totiž v našej 3D úrovni vedomia neexistuje.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Predstavme si  ľudské telo a orgány v ňom. Každý orgán sa skladá z miliónov buniek a každá bunka plní svoju funkciu. Funkcia buniek pečene sa líši od funkcie buniek srdca. Keby si navzájom začali tvrdiť, že jedni to robia lepšie ako tí druhí, absolútnu "pravdu" by nenašli, lebo absolútna pravda na tejto úrovni neexistuje. Existuje na úrovni vyššej, úrovni tela a spočíva v perfektnom fungovaní celého organizmu, kde si každý "plní" svoju úlohu a perfektne dopĺňa toho druhého. Každý orgán má svoju pravdu a robí veci najlepšie tak, ako ich robí, ako mu prislúcha. Je nezmysel uvažovať a hádať sa, kto čo robí lepšie. Navzájom sa potrebujú tak, aby vyššia úroveň - organizmus - fungoval perfektne. Preto jediné, čo bunkám jednotlivých našich orgánov "ostáva", je prijať fakt, že všetci majú svoju pravdu a dobre robia to, čo robia. Bunky ani len nenapadne sa hádať, prijímajú sa navzájom a spolupracujú. Naše bunky, náš mikrokozmos je múdry. A ako je to s nami, ľuďmi, na našej úrovni bytia?

 

Keď sa muž so ženou háda a nevie sa dohodnúť, tak žijú obe strany vedľa seba nepochopené, nešťastné, nachádzajú si svoje (nie spoločné) východiská a nakoniec prehlásia, že si nerozumejú a rozvedú sa. Nič sa nevyrieši, lebo s ďalším partnerom ich čaká presne tá istá skúška, lebo partneri nás "učia" a ukazujú nám, čo máme na sebe zmeniť.

 

Tak ako to teda máme riešiť? Čo je východiskom? Riešenie môžeme "odkukať" z nášho mikrokozmu. Riešením je prijatie a láska. Zase tie frázy o láske? Ale ako prijatím a láskou vyriešiť, keď muž nechodí pre deti na krúžky a všetko necháva na ženu? Ako môžem cítiť prijatie a nebodaj lásku, keď cítim zlosť, nenávisť a zúfalstvo?

 

Láska ako odpoveď znamená, že skrátka prijmem situáciu takú, aká je a prestanem v hlave neustále točiť dokola, že je to hrozné a že som nepochopená, atď.  Skľudním sa, prestanem "myslieť", resp. analyzovať situáciu a prijmem fakt, že je to v mojom prípade tak (ak teda nejde o život) a skúsim to robiť rada. Ten muž pravdepodobne robí niečo iné a ak nerobí, určite nezačne chodievať pre deti na krúžky po tom, keď mu to každý deň vytknem. Akonáhle prestaneme vnútorne bojovať, ale cítime vnútri povedzme ukľudnenie, zmierenie, resp. necítime odpor, začnú sa veci meniť. Ak budeme schopní dostať sa do stavu, že nám to nevadí a že vieme dokonca cítiť niečo ako pochopenie, je to jediná cesta, ako riešiť situáciu po tom, ako pri diskusii vyvstalo, že on má iný názor, má svoje dôvody a nechce od nich odstúpiť (zámena mužského a ženského rodu samozrejme možnáJ)

 

Pýtate sa, ale ako to urobiť, aby v nás prestala žblnkotať nenávisť a hnev a namiesto toho sme cítili niečo pozitívne, veď to je nemožné, povieme si. Nie je. Pretože v prvom rade o nič nejde - ak vládzem pre tie deti ísť, tak pre ne idem a presvedčím svoje ego, nech to nechá na pokoji a nerýpe do mňa vnútorne tým neustálym vodopádom myšlienok typu, aký je ten druhý hrozný, aká som unavená a nešťastná, atď. Nepadám z nôh, mám čas, idem pre ne. Nemusí to byť "spravodlivé", muž robí niečo iné. Keď prijmeme fakt, že nám to vlastne nevadí, že je to vlastne dar pre tie deti ísť a vôbec ich môcť z nejakého krúžku vybrať, sme na dobrej ceste;  sme v stave, že nám situácia nevadí. A potom už je len krok k tomu, aby sme v mysli prestali omieľať  tie nadávky, nenávistné myšlienky a hrozby, ale nebudeme tam omieľať nič. Nič. Ani nenávisť, ani lásku a budeme si skrátka len úžívať ten prítomný okamžik, keď sme s deťmi, alebo upratujeme, alebo umývame riad, alebo okopávame záhradu . A keď to nebudeme vládať robiť, tak si dáme pauzu, nebudeme robiť nič a budeme oddychovať, nech by tá špinavá dlážka už prosila o pomoc. A hlavne to nebudeme komentovať, nebudeme ani vyčítať, ani kritizovať.  Sme skrátka skľudení. A keď to druhá strana uvidí, pocíti zmenu tlaku, na ňu kladenú a zmení sa minimálne jej prístup a potom možno neskôr aj jej činy. Toto je jediná cesta, ako sa spory „VYRIEŠIA“, a teda, že sa „neriešia“, ale že sa začne pracovať na sebe, na našom prijatí situácie. Keď nám prestane situácia vadiť, začne sa "riešiť". Toto je 4D/5D riešenie a zároveň jediné, ktoré funguje, keď chceme napredovať inde, ako k rozvodu a trvalým hádkam. Čiže riešenie je zreteľné na úrovni vyššej ako sme my, teda makrokozmu, a „riešením“ je to, že ľudia spolu fungujú, akceptujú sa (aj v prípade iného názoru alebo konania), cítia človečenstvo jeden k druhému, aj k zvieratám, aj k rastlinám, aj k zemi.

 

Viem, že to funguje. Viem to tak, že to napriek tomu, že to už veľa rokov viem, skúšam až teraz naozaj robiť a ono to napodiv naozaj funguje. A ostáva z toho dobrý pocit a zmenený stav. Dosť  ľahké na prečítanie, ale dosť ťažké na urobenie. Priam veľmi ťažké. Ale stojí za to si to skúšať.

 

 

Alena Miniariková

Alena Miniariková

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rada cestujem a spoznávam nové krajiny, ľudí, ich život a mentalitu. S väčšou pokorou potom prijímam tie okolnosti života, ktoré boli dané mne. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu