India 3

Autor: Alena Miniariková | 13.3.2012 o 15:15 | Karma článku: 9,39 | Prečítané:  767x

Naša civilizácia nás priviedla k čistým, usporiadaným domom a uliciam, ale na tej ceste sme nejako stratili čistotu duše. Zabudli sme sa k sebe chovať ako „bratia“, pomáhať si a robiť veci so skutočnou radosťou.

Ak by sa niekomu zdalo, že my sme vyspelí a Indovia nie, tak by mohol byť veľmi prekvapený. My sa za drahé peniaze učíme meditovať (resp. cvičíme rôzne harmonizačné cvičenia) a liečime sa z depresií, pritom máme všetko. Indovia nemajú nič, ale žijú vo vnútornej harmónii, prijímajú život s pokorou a vyzerajú šťastní. Veria, že keď budú v tomto živote “dobrí”, zlepšujú si karmu a majú šancu narodiť sa v ďalšom živote vo vyššej kaste, resp. v lepších podmienkach. Sú mierni, zmierení, pokorní, usmievaví, ani raz som u nich nezbadala známky agresivity alebo násilia, kriminalita je u nich nízka.

India je krajina veľkých rozdielov. Veľká chudoba na jednej strane, nádherné paláce a chrámy maharadžov na strane druhej. Mnohé vyrážali dych krásou stavieb, nádhernou výzdobou stien, upravenými záhradami a predstavou života, s tým spojeného. V minulosti mali maharadžovia viac manželiek (a niekoľko stoviek konkubín), každej zväčša panovník postavil v rámci paláca vlastnú časť so samostatným vchodom, čo bol vlastne palác sám o sebe. Ku každému palácu manželky viedli “tajné” schody, ktorými panovník schádzal ku svojej vyvolenej, pritom nikto nevidel, koho si kráľ pre radovánky tej noci vybral, len eunuch vedel o každom pohybe kráľa. Mnohé manželky maharadžov boli podnikavné a viedli samostný biznis (ako napr. predaj lodí), tak že ak by sme mali tendenciu ich ľutovať, možno by sme boli prekvapení ich “emancipáciou”.

IMG_6451.JPG

IMG_6638.JPG

IMG_6216.JPG

IMG_6613.JPG

IMG_6185.JPG

IMG_6419.JPG

IMG_6669.JPG

Steny paláca boli vyzdobené zlatom a drahými kameňmi, jednotlivé miestnosti od seba oddeľovali záclony a závesy z nádherných látok. V miestnostiach boli koberce, lampy, postele, nábytok. Paláce boli vždy dvojposchodové – na dolnom poschodí bolo zimné sídlo a na hornom letné (hore povieval v lete vetrik a bolo tam príjemnejšie). Mali dômyseľne vymyslené vyhrievacie a ochladzovacie systémy. Vyhrievanie bolo založené na tom, že steny zimných miestností boli pokryté veľkým počtom malých zrkadiel, v rohu bola sviečka alebo iný zdroj tepla, ktorého svetlo a teplo sa odrážalo od všetkých zrkadiel a tak sa miestnosť vyhriala. Chladenie bolo zase zabezpečené vodnými kanálikmi, ktoré viedli zo stropu zimných miestností po stenách dolu až do fontány v záhrade, tečúca voda v lete cirkulovala a ochladzovala miestnosť. Kráľovská rodina aj v súčasnosti obýva časť palácov, ostatné časti sú prístupné turistom a verejnosti.

IMG_6268.JPG

IMG_6130.JPG

IMG_6629.JPG

IMG_6704.JPG

IMG_6620.JPG

Pýtali sme sa sprievodcu, ako to tam medzi manželkami a panovníkom fungovalo. Sprievodca nám vysvetlil, že manželky zvykli podplatiť eunucha, aby im povedal, kde bol kráľ predošlú noc a snažili sa ho primäť k tomu, aby zaintervenoval u kráľa v ich prospech pre ďalšiu noc. Keď sme so sprievodcom diskutovali, že to by asi u súčasných žien neprešlo, sprievodca nám po krátkom zarozmýšľaní vysvetlil, že celý tento manželský „systém“ bol dobre premyslený, lebo keďže mal panovník viac manželiek a žiadna dopredu nevedela, kde sa kráľ  kedy bude nachádzať, žiadna mu nič nemohla vyčítať - on mal pokoj a manželky kľud...:-)


Nikdy nezabudnem na ďalší silný zážitok – návšteva “tkáčovne”. India je známa nádhernými látkami z čistého hodvábu, kašmíru a bavlny. Keď sme mali navštíviť tkáčovňu, predstavila som si v duchu obrovskú halu s veľkými tkáčskymi strojmi. To, čo sme videli my, bolo troche iné. V prvej z rady miestností sedel chlapec na zemi a do kovu ručne vytepával nejakým rydlom vzor látky. Na jeden typ látky musel vytepať okolo 200 takýchto doštičiek. Bola to ťažká manuálna práca. Chlapec bol celý deň zhrbený, ale cez dvere sa k nemu dostalo veľa svetla, tak aspoň dobre na tú prácu videl.

V ďalšej miestnosti, v ktorej bola úplná tma, sedeli pri dvoch tkáčskych strojoch viacerí chlapci a ich otcovia – zhrbení nad strojmi, v tme, celé dni, za almužnu. V tretej miestnosti sme už videli výsledky práce – boli tam stohy nádherných látok, šály, prehozy cez posteľ, atď. Bol to sklad, z ktorého sa tovar ďalej distribuoval do celého sveta. My sme mali možnosť nakúpiť tam lacnejšie (aj keď stále dosť draho), tak to mnohé dievčatá využili – nakúpili drahé veci, v najlepšej kvalite, priamo z Indie. Tie látky boli krásne, ale ja som nejako nič nemohla kúpiť, nevedela som dostať spred očí tých zhrbených chlapcov.

IMG_5936.JPG

IMG_5937.JPG

...všade dookola pobehovalo plno usmievavých detí...

 

IMG_5943.JPG

IMG_5949.JPG

IMG_5946.JPG

 

 

Potom nás náš minibus zobral do jednej dediny. Bola tam slávna studňa, ktorá bola lákadlom pre turistov, bola to krásna stavba, ale mňa dostala samotná dedina. Takto sa tam deti učili v škole (na obr.). Práve písali písomku, keď sme ich vyrušili, usmievali sa na nás, pani učiteľka nám nevynadala, aj keď by mohla. Deti sedeli na holej chladnej zemi, v uniforme, poslúchali na slovo. Tieto obrazy má človek stále pred očami.

IMG_6305.JPG

IMG_6360.JPG

IMG_6361.JPG

 


V dedine mali hrnčiara. Predvádzal nám svoje umenie. Manuálne rozkrútil hrnčiarsky kruh a z hliny (videli sme navezenú hlinu opodiaľ, asi bola špeciálne dovezená na tieto účely, inak by som si myslela, že stačí načrieť do “zeme” vedľa hrnčiarskeho kruhu a materiálu je až až) začal kúzliť krásne predmety, vázy, poháre a iné. Neviem, či ich potom vypaľoval, ale aj tento výsledok stál za to. Deti sedeli na zemi v prachu okolo neho a pozorovali ho. Vedeli, že je to atrakcia a že za to dostanú pár rupií.

IMG_6340.JPG

IMG_6343.JPG

IMG_6352.JPG

IMG_6326.JPG

IMG_6293.JPG

IMG_6291.JPG

IMG_6288.JPG

 

Súrodenci sa v Indii starajú jeden o druhého. Všimla som si jedno dievčatko, asi 10 ročné, ktoré sa počas celej našej návštevy staralo o bračeka, ktorý mohol mať tak 2 roky a bol to riadny cvalík. Ona sa rozprávala s kamarátkami a malého stále pritom držala na rukách. Zrazu jej kamošky chceli niečo ukázať, tak ona malého na chvíľu postavila na takú lavicu opodiaľ a odbehla za nimi. Keďže malý zostal sám, spustil taký rozhorčený jakot, bol to taký spravodlivý hnev, že ako ho tam mohli nechať. Sestrička ihneď k nemu pribehla a zase ho zobrala, vybozkávajúc ho. Aj toto bola veľká škola.

IMG_6327.JPG

 


Dalo by sa písať ešte oveľa viac, ale nič nevynahradí osobný zážitok a skúsenosť. Ďakujem Indii za všetko, čo ma naučila a myslím, že by bola dobrou školou pre všetkých tých, ktorí chcú pochopiť život a naučiť sa o ňom viac.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?