Tejto mojej televíznej frustrácie sa mi onoho času podarilo zbaviť pomocou relácie Pod lampou. Bolo to presne to, čo som potrebovala – zaujímavý rozhovor na zaujímavú tému s rozhľadenými a erudovanými ľuďmi a ich názormi. Moderátor, ktorý mi (napriek opačným názorom mnohých divákov) absolútne vyhovoval – kladenými otázkami, vytvorením priestoru pre všetky zúčastnené strany, výberom hostí, aj svojimi nestranno-strannými reakciami. Páčil sa mi aj jeho tímový súputník, spájajúci nás aj prítomných debatujúcich s ostatnými divákmi. Pohodlne sme sa vždy s mužom usadili pred telku, otvorili si vínečko a debatovali medzi sebou (často aj s deťmi) o danej téme. Proste pohoda.
Keď som sa dozvedela, že sa relácia ruší, mala som pocit tak, ako často predtým, že všetko, čo sa mi zdá dobré a fungujúce, sa po čase zruší (napr. aj Sedem s.r.o.) a naproti tomu to, čo nemá podľa mňa žiadny zmysel ani pridanú hodnotu, ostáva, prípadne sa pridáva v inom prevedení. Jasné, výberovým činiteľom nebýva hodnotnosť (ani reálna sledovanosť) relácie, ale rôzne iné známe aspekty. Fakt, že tu dobrá diskusná relácia chýba ako soľ, nebol zrejme podstatný. No čo, tak mi ostal Kraus a Spektrum (výber) a sem tam nejaký dobrý film.
A tu s, po inej stránke ťažko začínajúcim, novým rokom prišla aj dobrá správa – relácia sa vracia na inom programe. Fakt dobrá správa po všetkých tých plynových šokoch a iných sledovaných strastiach. Hneď na úvod naše obľúbené odbory - fyzika (plus mínus náš rodinný odbor) a biológia – s nemenej obľúbenými (vôbec mi nevadí, že niekedy opakovane pozvanými) diskutérmi. Nesklamali. Zaujímavé pozeranie, pohoda, relax.
Teším sa na Lampu, aj na Hríba aj Kušnierika a ďakujem v duchu za to, že je ešte stále veľa ľudí, ktorým sa takéto relácie páčia.