reklama

Podoby lásky

Z mojich najbližších kamošiek sú 4 rozvedené, 3 vydaté. O trochu viac sa stretávam s tými rozvedenými, zhodou okolností to tak vychádza. O trochu viac teda počúvam o peripetiách s frajermi ako o manželských vlnách.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Keď som sa tak minule zamyslela nad tým, čo všetko som si už za tie roky vypočula o zúfalstvách spojených s „hľadaním“ toho pravého, tak ma napadla otázka, ako tí „praví“ vlastne vyzerajú, keď sú pred všetkými hľadajúcimi takí dobre ukrytí? Žeby šťastné manželstvo tkvelo práve v tom, že sa našli dvaja praví? Obávam sa, súdiac podľa všetkých šťastných manželstiev a vzťahov okolo mňa (včetne nášho..J), že takto rozprávkovo to asi nefunguje, aj keď vedome môže.

Na začiatku vzťahu býva láska vášnivá, hravá, ružová. Letíme, všetko je krásne, sme šťastní, dávame a dostávame (ak v tejto fáze lásky necítime istotu a skoro nulovú bolesť z ublíženia, nebýva to podľa mňa dobrá cesta). Potom láska trochu vytriezvie – ružové okuliare zmiznú, vidíme, čo sme dovtedy nevideli. Láska prechádza do odtieňu červenej, je stále vášnivá, ale už zemitejšia, reálnejšia, vidíme už na druhom aj chyby. Ak nie sú životne dôležité (necítime dlhodobejšie pocit veľkej bolesti a ublíženia), sme stále šťastní, ešte viac sa spoznávame a hodnotíme vzájomný súlad. Ak ideme ďalej, láska sa začína spájať so žltou – žiarivá, plnšia, ustálenejšia, stále dávajúca a dostávajúca, reálnejšia, skúšajúca našu schopnosť kompromisu a komunikácie. Keď sa učíme dohovoriť sa aj o veciach, ktoré by sme na druhom radi zmenili, keď vieme alebo sme ochotní učiť sa pochopiť a odkomunikovať odlišné postoje, sme na dobrej ceste k “pravosti”.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A ani sa nenazdáme a láska prechádza do modrej, takej obyčajnejšej, ale najviac učiacej a skúšajúcej, rutinnej modrej. Staráme sa o seba, prípadne o deti, chodíme do práce, sme spolu. Táto fáza je najdlhšia a najťažšia – zisťujeme, akí sme odlišní, ako inak pozeráme na všetky “bežné” veci ako rodinné/vzťahové financie, výchovu detí, deľbu práce v domácnosti, míňanie peňazí, trávenie voľného času, atď. Je také prirodzené, že každý z dvojice obhajuje postoj svojho vlastného “ja”, že bojuje za seba, chce vysvetliť svoje videnie vecí, ťažko sa zmieruje s postojom druhého. Ale nevzdáva sa, ani jeden. Vysvetľuje, trochu sa háda, trochu uzmieruje, chráni modrý plamienok lásky. Často nevládze, je unavený, nemá čas rozmýšľať o empatii pri rozhovoroch, o tom, že niekedy treba skôr počúvať, ako hovoriť, o povzbudení namiesto kritiky, o tom, že niekedy má väčšiu cenu nevyhrať hádku, ale zachovať lásku a úctu vo vzťahu, o tom, že slová treba vážiť, lebo majú veľkú moc povzbudiť, ale aj ublížiť….tak ťažko sa všetko učíme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prídu aj chvíľky, keď je láska šedá až čierna, kedy aj plačeme, nechápeme, trápime sa. Necháme týmto čiernym myšlienkam, aby nás presvedčili, že niečo nie je také, aké by malo byť. Ak ich nezaženieme a necháme, aby v nás klokotali, môžeme na chvíľu odbočiť do svetlo-tmavého kúta, ktorý nikam nevedie, podvádza tú našu lásku a nič nerieši. Ach, koľko chýb robíme, keď sme mladí, ale keď sme mladí, máme na to trochu aj právo. Keď sme starší a nepoučíme sa z chýb predošlých, tak už právo na robenie ďalších chýb nemáme. Vtedy sa rozhoduje, či sme ešte stále tí praví alebo nie. Rozhodlo sa, sme ešte stále tí praví, lebo si navzájom odpúšťame, lebo sa ľúbime.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A vtedy láska môže prejsť do tej nádejnej zelenej, vyrovnanejšej, harmonickejšej, vedomejšej, zrelšej, láskavejšej, dávajúcej podoby. Poučení zo všetkých chýb predošlých, vážime si obyčajnej prítomnosti, tešíme sa z obyčajného žitia, z každého dňa, kedy sa zobudíme vedľa seba, zdraví, cítiaci, vidiaci, chodiaci do práce, starajúci sa o seba (možno ešte chvíľu aj o deti, kým nevyletia z hniezda), prijímajúci, čo príde. Vieme už lepšie korigovať výkyvy, vieme už, na čom záleží a na čom nie, za čo má zmysel bojovať a za čo nie. Ľúbime sa ticho, skoro bez slov. Snažiaci sa ísť za svojimi cieľmi, ale nie proti prúdu vlastnej vnútornej pohody. Dávajúci bez veľkých očakávaní, tešiaci sa z prijímania neočakávaného. Ak očakávame vrátenie dávaného, zväčša sme sklamaní. Ak očakávanie uvoľníme, pomer dávania a dostávania sa mení. Ženúci “zlé” myšlienky kade ľahšie, keď sa objavia, nedať sa im nachytať. Milujúci sa svojim bytím, svojim žitím vedľa seba, korigujúci sa navzájom, odpúšťajúci si omyly a nezvládnuté situácie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak sme sa ťažkou prácou dostali k “pravosti” – možno nás iní vidia ako pravých, ale my si radšej žiadne takéto prívlastky nedávame, keď predsa, tak radšej “stojaci pri sebe a učiaci sa z vlastných chýb”. A v tom je podľa mňa celé “tajomstvo” pravosti.

Keď tak niekde vidím spolu kráčať starú babičku a deduška, vidím na tvárach niektorých okoloidúcich, ako si hovoria, aké krásne, tí sa pre seba narodili. Ale ja skôr skláňam hlavu pred tým, čím všetkým prešli, aké všelijaké skúšky museli zvládnuť, koľko si navzájom odpustiť, kým sa k tomuto krásnemu stavu súžitia dostali. Iná, ako farba oranžová, sa mi pri tom nevynára.

Alena Miniariková

Alena Miniariková

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rada cestujem a spoznávam nové krajiny, ľudí, ich život a mentalitu. S väčšou pokorou potom prijímam tie okolnosti života, ktoré boli dané mne. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu